Lekce č.5 - Turistické značení

4.4.2013, lektorka: Ivana Martynková

Tak v minulé lekci jste přátelé, zvládli slovenštinu, takže si ji v této lekci hned můžete procvičit :-)

• Trocha histórie

Odpradávna sa ľudia snažili viditeľným spôsobom označovať cestičky k svojim obydliam a loviskám, neskôr cesty, ktorými prepravovali tovary zo sídliska do iného sídliska, z krajiny do inej krajiny. Na označovanie chodníkov a cestičiek používali vetvičky, halúzky, zárezy na stromoch, skaly alebo hromádky kameňov, potom pätníky a iné vhodné znaky a  značky.
Značkovanie, tak ako ho chápeme dnes, vzniklo v Nemecku. V hlavných alpských údoliach a v Durínskom lese sa na začiatku 19. storočia objavili prvé tvarové a mnohofarebné turistické značky. Majitelia chát nimi označovali prístupové cesty k svojim objektom. Toto značkovanie malo preto iba miestny význam, ale čoskoro sa začali budovať turistické trasy, ktoré boli zväčša vyznačkované jednoduchou pásovou značkou, pozostávajúcou z farebného pásu obklopeného bielymi zvýrazňujúcimi pásmi.

• Súčasnosť

V súčasnosti sú slovenský značkári KST (Klubu slovenských turistov) hrdí na to, že ich značkovanie má už vyše 130-ročnú tradíciu a patrí k popredným systémom turistického značkovania v Európe. Mnohé európske štáty napriek tomu, že majú rozvinutejší turistický ruch, nemajú také prepracované usmernenie jednotného značkovania na celom území štátu. Len slovenskí a českí značkári majú k dispozícii štátnu normu (STN 01 8025 – Turistické značenie), ktorá okrem iného presne určuje druhy značiek, ich tvar a veľkosť, farbu, technické vyhotovenie a spôsob ich umiestňovania, ako aj tvar a rozmery turistických informačných objektov. Značkované chodníky na Slovensku tvoria ucelenú sieť, čo vo väčšine krajín nie je pravidlom. Celková dĺžka vyznačkovaných chodníkov na Slovensku je viac ako 14 000 km.

• Pásové značenie a šipky

Väčšina turistických chodníkov na Slovensku je značená pásovými značkami, ktoré pozostávajú z troch vodorovných pásov. Prostredný pás (červený, modrý, zelený alebo žltý) určuje vedúcu farbu značenej trasy. Oba krajné sú biele a majú za úlohu zviditeľnovať značku. Pásová značka je štvorcová a má rozmery 100 x 100 mm.

Ostré zlomy značených ciest a ich odbočenie na inú komunikáciu sa zdôrazňujú šípkami.

• Turistické smerovníky

Smerovka peších turistických trás má spravidla trojriadkový text s časovými údajmi. Úseky vhodné na lyžiarsku turistiku sú označené piktogramom lyžiarskeho turistu. Okrem toho v záhlaví smerovky je skratka organizácie, ktorá smerovku vlastní (KST). V ľavom spodnom rohu smerovky je uvedený rok jej výroby, v pravom je evidenčné číslo turistickej značkovanej trasy; za lomkou je číslo, ktoré udáva vzdialenosť daného TIM od východiska trasy v km. Ak je smerovka určená pre pomenovanú trasu, v záhlaví sa uvádza jej názov (Štefánikova magistrála, Cesta hrdinov SNP, …), potom je skratka organizácie (KST) v strede päty smerovky. Ak je turistická značkovaná trasa súčasťou európskej alebo medzinárodnej diaľkovej trasy, jej číslo je uvedené vo farebnom hrote. Smerovka peších turistických trás je natretá krémovou (alebo bielou) farbou.

• Turistické tabuľky

Tabuľka miestneho názvu obsahuje názov turistického informačného miesta (TIM) a jeho nadmorskú výšku. V strede záhlavia tabuľky je skratka organizácie, ktorá tabuľku vlastní (KST). V ľavom spodnom rohu tabuľky sa uvádza rok výroby, v pravom je evidenčné číslo turistickej značkovanej trasy; za lomkou je vzdialenosť daného TIM od východiska trasy v km. Na informačnej alebo výstražnej tabuľke je namiesto názvu TIM a jeho nadmorskej výšky informačný alebo výstražný text (napr. upozornenie na prírodnú, kultúrnu alebo historickú zaujímavosť, upozornenie na uzáver trasy, na nebezpečné miesta a pod.). Tabuľky miestneho názvu, ako aj tabuľky (výstražná, informačná a pod.) peších turistických trás sú natreté krémovou (alebo bielou) farbou. Tabuľky určené pre samostatné lyžiarske trasy sú oranžovej farby, tabuľky určené pre samostatné cyklotrasy sú žltej farby.

• Kde hľadať turistické značky

Východiskami značkovaných turistických ciest sú najčastejšie železničné alebo autobusové stanice v obciach a vo veľkých mestách sú to obvykle konečné stanice verejnej hromadnej dopravy. Pásové turistické značky sa spravidla maľujú na stromy vo výške očí, výnimočne sa maľujú na skaly a na väčších holinách (lúkach) sa umiestňujú značkárske kolíky so značkami. Pred odbočením značkovaného chodníka sa umiestňujú šípky. Po odbočení treba vyhľadať značku potvrdzujúcu správnosť zvoleného smeru. Na úsekoch, kde prípadne chýbajú značky v smere chôdze, treba na potvrdenie správnosti chôdze využiť značky v opačnom smere.

• A víte jaký je rozdíl mezi českým a slovenským značením?

Ani jste si nevšimli, že jsme nenápadně přešli zase do čestiny, že?

Způsob značení je shodný jako v Česku. Liší se pouze tím, že vzdálenosti jsou uváděny v časových údajích (hodiny a minuty) se zaokrouhlením na 5 minut, nikoliv v kilometrech. Tato odlišnost však trvala i po celou dobu Československa.

Takže si nezapomeňte sebou vzít na zájezd na Slovensko hodinky!

Jak se Vám líbí třeba tyto outdoorové, s karabinou?